Keď som si uvedomil, že spím a vlastne, to čo sa deje okolo mňa je sen, bola už hlboká noc. Konkrétne hodiny ukazovali 23:38. Nachádzal som sa v upratanej a pekne zariadenej miestnosti s viacerými posteľami. Oproti mne bola žena, s ktorou som trávil večer. Predpokladám, že to bol romantický večer a schyľovalo sa k spoločnej noci. Obzeral som si miestnosť, páčila sa mi. Závesy boli v oranžovo-fialovej kombinácii, posteľné prádlo v svetlo-hnedej, dokonca tam bol aj terakotovo-bordový koberec. Mám rád koberce, spríjemňujú miestnosť. Steny ozdobené neboli, ale boli namaľované podobnou príjemnou oranžovou ako závesy. Tá fialová, ktorá bola na závesoch robila ten trik útlnosti. Z tohto pozorovania ma vyrušili otvorené dvere. Dnu vošiel nejaký chlap, starý asi ako ja. Mal so sebou neveľkú cestovnú tašku a bundu do prechodného obdobia. Usudzoval som, že vonku asi nebude až tak chladno, keďže mohla byť polnoc a nemal ani čiapku, ani hrubú vetrovku, či zimné topánky. Dotyčný chlap prehlásil, že dnes tu spí on, na jednej z voľných postelí. Uvedomil som si, že miestnosti ich je asi 5. Argumentoval, že ak tu momentálne nie je, neviem kto – nerozumel som mu, tak môže tu spať on. Ako časom vysvitlo, tak v tejto miestnosti s dotyčnou ženou býval ešte niekto. Ale ten sa dlhodobo neukazoval. Strhla sa mierna potýčka o tom, že kto ho vpustil do bytu, prišla žena z vedľajšej miestnosti a tá vysvetľovala, že dnes chce, aby spal v tejto miestnosti. Žena a tento muž sa poznali. Postavil som sa z postele a dotyčného chlapa som vyhodil so slovami, že dnes tu spať nebude, nech ide spať vedľa. Prekvapivo, nekládol žiadne odpor. Dokonca ani verbálny. Uznal svoju nevhodnosť a pobral sa spať vedľa. V každom prípade, mal som už pokazený večer a rozhodol som sa pobrať sa preč. Hodiny ukazovali 00:09. To bolo naposledy čo som mal pojem o čase. Keď som odchádzal z tohto bytu, tak mi napadlo, kam sa vyberiem. V danom malom meste sa odohrávala nejaká veľká tanečná šou. Bolo to v miestnom udergroundovom podniku, trochu na periférii. Tiež mi bolo ľúto pokazeného večera. Tá žena bola namaľovaná, mala špirálu a to zvyčajne nenosieva.

                Party bežala v plnom prúde a mne nezostávalo nič iné, len sa včleniť do davu. Pôdorys podniku pripomínal diskotéku upírov z filmu Blade 1. Zaujímavé bolo to, že hoci vnútrajšok pripomínal hangár rozčlenený na niekoľko sekcii, tak z vonku to bol obyčajný dom  s bielou fasádou. Pri jednom z barov nebolo až toľko ľudí, aby si človek nevedel objednať, tak som sa pobral tým smerom. Vedel som, že niekde tu mám niekoľko známych. Dôležité bolo ich stretnúť.  Pri bare som si objednal dvojitú vodku s ľadom a limetou. Drink bol vo vysokom pohári. Barman to spravil relatívne rýchlo, mal som pocit, ako by mal pripravený ľad v pohári už predom. Platil som mu niekoľkými mincami, nevyzeralo to na predraženú akciu.
Nachádzal som sa v časti, kde bolo asi najviac ľudí. Nebola to klasika v štýle hlava na hlave, ale bolo tam plno, väčšina žien. Osádka tejto časti tancovala, niektorí sa presúvali, niektorí postávali a rozprávali sa. Zachytil som aj niekoľko slov z rozhovorov – hudba nehrala až tak nahlas. Snažil som sa dostať do druhej časti tohto podniku, prechádzal som okolo rohu miestnosti, keď som pocítil, že ma niekto chytil za zadok. Mimovoľným pohľadom, som zistil, že je to blondína s kratšími rovnými vlasmi, s ofinou na strede čela. Na oplátku som ju chytil tiež, sprisahanecky sa usmiala a zmizla v dave.

                Precitol som nad ránom, na druhej strane cesty, ako bol tento podnik. Mohlo byť 4:30 ráno. Súdiac podľa slnka. Ročné obdobie bolo leto, alebo neskorá jar. Rozhliadol som sa po okolí a všimol som si, že sa ku mne blíži biely Beetle. Sedel v ňom Lame.
„Konečne ťa stretávam, kde sa flákaš celú noc?“ Začal bez pozdravu, in media res, tak ako to mám rád.
„Dobrá otázka, netuším. Snažil som sa vás nájsť, som počul, že je tu Blaho. Ale bolo tam priveľa žien, aby som to identifikoval podľa toho.“ Blaho bol tradičný magnet na ženy. Ani sám nevedel ako to robí, ale vždy sa okolo neho točilo mnoho žien. Z toho profitovali všetci okolo neho. Lebo Blaho nejako nevenoval pozornosť ženám, tak tie svoju pozornosť odvrátili na ostatných. Preto v našej komunite nevznikala nevraživosť na Blaha a jeho talent priťahovať ženy. Naopak, bolo to vítané.
Lame sa zasmial od srdca. „všetci sú v zadnej časti, ako vojdeš na pravo a dozadu. Ale nečakaj 2x vitálnu partiu, už je to tam silný dojazd, ale ženy tam sú schopné“.
Mal pravdu, jedna schopná mu sedela na zadnom sedadle, až teraz som si ju všimol. Ešte predtým, ako sme sa rozlúžili som sa ho opýtal, že prečo nesedí s ním v predu. Lame mi vysvetlil, že je Poľka, veľmi jej nerozumie, ale že čosi vravela, že v Beetly sa neviezla a svoju premieru chce absolvovať na zadnom sedadle. S konštatovaním, že ľudia sú zvlášni som sa opäť ponoril do davu v podniku.

Bola tam asi len polovica ľudí, čo predtým. Dokonca pri jednom z barov to zívalo prázdnotou. Ešte predtým, ako som si objednal Red Bull, som sa opýtal barmana, že dokedy to dnes trvá. Odvetil mi, že je tu do jedenástej. Nevedel som, že koľko je hodín ale predpokladal som skoré ranné hodiny. Nie viac ako päť, podľa svetla. Vďaka Lameho navigácii som našu komunitu našiel rýchlo. Jednak tam už bolo menej ľudí a hlavne, vedel som, kam sa vybrať. Boli však v žalostnom stave. Blaho sa síce naširoko usmieval a rozprával sa s nejakou ženou, ale to kľudne mohol byť aj na Proxime Centaury. U neho sa nedalo odhadnúť, či je na šrot, alebo ešte len teraz začína.  Pozdravili sme sa, vyobjímali sa, privítal som ho doma a šiel ďalej. Niektorí ľudia spali, niektorí mali tupé pohľady. Mico po mne hodil fľašu hrušky, že si mám naliať. Nalial by mi aj on, ale nevládze. Dal som si panák, chutila veľmi dobre. Vedľa mňa sedel Peter, ktorý mlel z posledného, niečo zablabotal v štýle, že sme sa dobre, spolu, bavili celý večer. Dal som si ešte druhý a tretí panák z hrušky po sebe.
Chutila za medom. Žmurkol som na hnedovlásku, ktorá sa zjavne nudila a zbystrila pohľad, keď uvidela, že ešte niekto v tejto miestnosti nie je mimo, ale spí. Hnedovláska opakovala úsmev, ja som sa vybral k nej a načiahol sa, nech vypnem budík, ktorý zazvonil....

Prístupov 3070

Kvalita článku