Na začiatok malé upozornenie :

Ak nechcete čítať, tak potom nečítajte. Čítanie je dobrovoľné, nikto vás k tomu nenúti a sťažnosti ako napríklad, že som vás obrala o 5 minút vášho života počas ktorých ste sa mohli stať jadrovým fyzikom už  budú k ničomu.

Koniec upozornenia.

 

Počiatok

24. december – deň, ktorý zmenil môj život, deň v ktorý mi Ježiško priniesol moju prvú hernú konzolu. Nedočkavo som  otvorila veľký balíček pod stromčekom a zistila, že sa v ňom ukrýva nie moc veľká, sivá vecička. Na prvý pohľad bolo jasné, že je to niečo s čím sa dajú hrať hry. Napovedali mi to herné ovládače, ktoré som už poznala z predchádzajúceho kontaktu s konzolou, ktorej druh si už bohužiaľ nepamätám a ktorá nebola moja. Sivá kráska v mojich rukách nebola ničím iným ako úžasnou a nezabudnuteľnou SNES (Super Nintendo Entertainment System ). Nespomínam si presne, ale mohla som mať vtedy asi 7 alebo 8 rokov a bola som z toho celá hotová - ktoré dieťa by nebolo ?  Z darčeka som nevedela odtrhnúť ruky, ani zrak a to doslovne. Celú noc sme totiž s mojim strýkom, ktorý sa ku mne ochotne pridal drvili Mortal Kombat a takto to potom pokračovalo ďalšie dni a noci, dni a noci, dni a noci ..... až kým moji rodičia nepochopili, že tým asi hlboko vo vnútri zasiahli nielen mňa, ale aj môjho strýka. To už však bolo neskoro, konzolu sme si vziať nedali, zistili, že sme ako zúrivé psy a tak sme poctivo bojovali v súbojoch na život a na smrť ďalej.

Takže tak sa to všetko začalo. Okrem MK som sa postupne zoznámila aj s inými hrami, ktoré mala konzola uložené v sebe a na ktoré mám dodnes krásne spomienky. Nie všetky názvy si pamätám, ale medzi moje obľúbené patrili božský Mario, Karate Kid, hra s Pepkom námorníkom, cyklisti, futbal, akési vesmírne strieľačky, tanky, Mickey Mouse, ktorý bol pre mňa sakramentsky ťažký a mnohé ďalšie. Kúpila som si aj pár kazetiek, z ktorých najviac u mňa fičala hra s Bugs Bunnym, kocúrom Felixom, Sonicom, NiInja korytnačkami a „hrôzostrašnou“ Arielou, malou morskou pannou – tú som prešla niekoľko ráz a ak by vtedy existovali trofeje, určite by som mala platinu. Hry som si samozrejme aj požičiavala, mojim hodnoverným zdrojom zadarmo bol sused Radko.

Všetko išlo krásne, až kým nenastal deň, v ktorý sa moja konzola pokazila. Myslela som, že je s ňou koniec, ale neuveríte, po dlhom hľadaní som našla opravára – seba.  Tu sú inštrukcie k opraveniu SNES, ak ju ešte niekto z vás má a nefunguje, riaďte sa nimi:

1. Odšrobjte šróby.
2. Keď je konzola otvorená, zistite, ktorá časť je odpadnutá. Prípadné odpadnuté časti vyhoďte, už nie sú potrebné. Časti, ktoré ovísajú, ale ako tak sa ešte držia prilepte lepiacou páskou na miesta, ktoré si myslíte, že by mohli  byť správne, alebo proste tam ,kde je plac a nemuseli by zavadzať.
3. Ak ste s výsledkom podľa vášho odborného oka spokojný, konzolu uzatvorte. V prípade vylomenia, či postrácania šróbov postačí opäť lepiaca páska. Je jedno pre akú sa rozhodnete, ale priesvitná pôsobí estetickejšie.
4. Konzola je opäť pojazdná.

 

Verte alebo nie, u mňa všetky tieto kroky zabrali a ešte dlho som sa tešila z hrania.

 

PS ONE

Po tomto všetkom som sa dopracovala až k tomu, že Sony vyrobilo PS ONE. Na moje potešenie, si ju kúpil môj už v tomto článku slávny strýko (Jožko sa volá) a boh, či diabol sa na mňa opäť usmial, pretože ju po pár mesiacoch chcel predať. Tejto šance som sa chopila ja a biela maličká verzia sa nachádza ešte stále v mojej skrinke. Prvý raz som ju však mala doma od neho požičanú a priznám sa , že mi nikto nevysvetlil ako to funguje, že tá mala kartička je memory karta a Crash sa nemusí nechať celú noc bežať, aby sa mi uložené pozície nestratili. Dodnes som rada, že konzola nevybuchla.

Keď už som bola vo všetkom znalá, začala som okrem Crasha s hrami ako GEX, Syphon Filter, Tekken, MGS, NFS, Gran Turismo, Xena a tak ďalej. Hier som mala na PS ONE nespočetné množstvo, dodnes ich mám, avšak – teraz ma budú všetcia z vás bičovať – neboli to originály. Áno, bohužiaľ, môj strýko kúpil v UK za lacno načipovanú PS, ktorej čip bol z neviem akých príčin nastavený tak, že vôbec neprehrával originál a tak mi nič iné nezostávalo. Na novú konzolu som peniaze nemala. Ale žila som si spokojne ďalej. Takto som sa vlastne dostala aj k hre Tomb Raider, ktorá sa stala spolu s Resident Evil sériou mojou srdcovkou a je tomu tak dodnes. Tieto hry som nehrala v správnom poradí čiže 1-2-3...ale čo mi prišlo prvé pod ruku. U Residenta bola prvá 2, potom 3, 1 atď. Hry som sa vtedy celkom aj miestami bála hrať, malo to tú správnu atmosféru. Hneď na začiatku v dvojke som bola niekoľko násobne zneškodnená zubami zombie, čo ma veľmi netešilo, ale potom som sa do toho dostala. Bohužiaľ, tie hry už nie sú to čo bývali, ale aspoň TR sa dočkal konečne perfektného nového prepracovania a dúfam, že RE sa ešte podarí vstať po posledných neúspechoch spomedzi mŕtvych opäť k nám živým.

 

PS 2

Neskôr prišla éra PS 2. Bola som natešená, pretože neuhádnete, ale boli na nej tri TR hry – Angel of Darkness,  Legend a Anniversary, kvôli, ktorým som si konzolu kúpila. Neskôr som sa potešila aj RE 4, pri ktorej som strávila niekoľko úžasných chvíľ s Leonom S. Kennedym. V tom období som bola z neho hotová. Čo sa týka herných hrdinov mužov, tak úplný TOP vo všetkom pre mňa – chápete jeho vizáž a koniec koncov ani sprostý neni. Ale je tu aj Ada Wong ... no... aj tá stojí za hriech nebudeme si klamať. Tie jej červené šaty ma dostali natoľko, že mi také isté visia dnes v mojej skrini a mini kuša stojí na poličke. Aj môjho muža, respektíve otroka, som si vyberala podľa Leona. Mám už hraním nastolený nejaký ten štandard. Je presne jak keby mu z oka vypadol, keď vám to oko vypadne.

Inak som sa dopracovala rokmi k tomu, že mi najviac vyhovujú hororovo ladené hry, čomu zodpovedá aj môj malý poklad. K najobľúbenejším, možno pre niekoho nie až tak najstrašnejším z neho patria Project Zero (Fatal Frame) séria, Haunting Ground a Kuon. Čo sa Kuonu týka, tak po úvodnom videu a pesničke slizkých žmurkajúcich dvojičiek v menu bol môj dojem nasledujúci – hru som vybrala a opäť vložila do mechaniky až po pol roku, kedy som sa odvážila zvoliť new game a začať hrať. Úspešne som zvládla všetky 3 fázy, na ktoré je hra rozdelená a môžem povedať, že je to jedna z naj. Tu pridávam pesničku, vypočujte si:

http://www.youtube.com/watch?v=u0sXYOgmZfk

 

Niektoré z PS2 hier, ktoré ma nebavili som predala alebo darovala a niektorých, sa už asi nikdy nezbavím, kým ich nespálim na popol.

 

PS 3

Neuveríte, ale zázrak sa stal skutočnosťou a vyšla aj niektorými večne milovaná a niektorými večne  nenávidená PS3. Priznám sa, podľahla som jej. Nuž v hraní som už bola zbehlá a problémy som s ňou žiadne nemala. S mojou tučnou kamarátkou som spokojná stále (zaklopem si pre istotu na drevo, nech mi ešte dlho slúži). Tu som si zaobstarala tiež niekoľko hier. S takmer všetkými som spokojná, no nájdu sa aj také, pre ktoré by som si najradšej otrieskala hlavu o stenu, proste peniaze vyhodené do luftu za nič. Pre mňa osobne ide predovšetkým o Assassin´s Creed 1, Brotherhood a Final Fantasy XIII a XIII-2.

V mojej malej zbierke mám aj hry, ktoré som ešte nehrala. Sú tam, pretože som sa zľutovala nad mojim otrokom, občas som mu povolila uzdu a namiesto umývania dlážky jazykom sa mohol pohrať. V budúcnosti sa na ne chystám, pretože ako som sa na ne pozerala, tak ma bavili a bola by to škoda neprejsť.

 

Nintendo 3DS

Tento rok, konkrétne 2 či 3 mesiace dozadu, som sa rozhodla, že si kúpim aj Nintendo 3DS. Uvažovala som o ňom už dávnejšie, ale pretože sa mi zdalo dosť drahé, tak som na kúpu aj zabudla, kým som nešla v potravinách v Tesku na nákup a tam bolo....ano, pri čipsoch bol stojan s nintendom a bolo v 60 % zľave, za 75 eur. Tak som si ho zobrala. Hier zatiaľ nemám moc. Za tak krátky čas iba dve. Camera Obscura a Tomb Raider. Inak sa mi nintendo veľmi páči, ako to tam všetko s tým 3D vymysleli a aj hry na to, ktoré som pozerala, že sú sa mi páčia, takže v budúcnosti ešte určite ďalšie pribudnú. Aj môj otrok si jedno kúpil, doteraz neviem odkiaľ nato vzal....

Na konci pridávam fotky niekoľkých mojich hier. Kazetky a SNES sa mi bohužiaľ nezachovali. PS ONE hry, no veď viete, tie sa aj zachovali, ale : )

PS: Upozorňujem, že nie som narušená, teda možno som, ale to že som hrala od detstva hry mi nespôsobilo nijakú ujmu, teda pokiaľ sa ako ujma nepočíta to, že sme s deckami okrem hrania hier po vonku liezli po stromoch, hrávali naháňačky a skrývačky, čo sa dnes už asi moc nerobí.

 

Prístupov 8325

Kvalita článku