Sedel som na pláži. Užíval si príjemný slaný vánok v tvári. Slnko práve zapadalo a farby sa menili: Obloha bola ružová, piesok oranžový, stromy a okraje trávy naberali tmavozelené odtiene. Za mojím chrbtom boli kopce, ale neotáčal som sa. Vánok v tvári bol až príliš príjemný. Jednoduchá biela košeľa pod nápormi vetra narážala na moje plecia. Hnedé krátke nohavice nad kolená, so šnúrkami na koncoch nohavíc, ktoré som mal utiahnuté aby mi vietor nenafúkal do nich piesok.
Zavrel som oči a užíval si posledné slnečné lúče tohto dňa. Vôňa soli vo vánku sa však zrazu zmenila v puch hniloby a hlienu. Otvoril som oči a otočil hlavu doprava proti vetru. Na pláži som už nebol sám. Stála tam postava v čiernom brnení. Šišatá helma, sklopený priezor a za ním len tma. Jasne som rozpoznal miesta pre perá, ozdoby, heraldické znaky a plášť, ale všetky chýbali. To čo sa na prvý pohľad podobalo na skorodované brondzové gravírovanie som rozpoznal ako vlniace sa rady červov. Spomedzi jednotlivých plátov do mora kvapkal zelený hnis. Môj pohľad sa šokovane zniesol od hlavy až po členky, keďže tie mala postava ešte vo vode. Pri členku som si ale všimol aj špičku jej meča. Bol to veľmi jedinečný typ. Celý čierny jedenapolručný široký a na počudovanie Rímskeho typu. V tom momente som stál na nohách a hmatal po boku. Moje prsty narazili na rukoväť a tasil som. Periférne som zachytil, že tiež držím meč. Jednoručný oceľový, akých sa v Európe vyrábali tisíce počas stredoveku.
O šerme som toho moc nevedel, ale mal som pocit, že ho držím až príliš pevne. Nervózne som žmurkol a postava sa mi zdala byť bližšie, ale viac rozmazaná, ako keby sa vzduch vôkol nej vlnil. Musel som mať niečo v očiach, snažil som sa potlačiť ďalšie žmurkanie, ale reflex bol silnejší. Na stotinu sekundy som zavrel oči a tá vec ku mne už očividne kráčala. Postavil som sa do najlepšieho postoja aký ma dokázal napadnúť a čakal, čo sa bude diať. Bol som nervózny a cítil ako sa mi napína koža na temene rúk. Intenzita zápachu rástla a ja som cítil ako sa mi z neho upcháva nos. Trasúcimi sa rukami som sa pripravil na obranu. Meč priamo pred sebou a studený pot za ušami.
Tá vec nabrala nečakane rýchlosť, podobrala moje zopnuté ruky a vrazila mi svoju zbraň medzi rebrá. Ledva som dýchal. Celý trup sa mi otriasal bolesťou. Videl som ako ruka v čiernej zbroji pustila rukoväť. V záchvate bolesti som zdvihol pohľad a uvidel ako nad moju tvár vystiera ruku. Sliz a červy z nej sa mi zabárali do tváre, vtekali do mňa cez očné kútiky a cítil som ich sladkastú pachuť na jazyku.
S krikom som sa prebudil a uvedomil si, že naozaj nedokážem dýchať. Naslepo som nahmatal posledné vreckovky a pokúsil sa do nich vyprázdniť obsah mojich dýchacích ciest.
PRIHLÁS SA