Všetci si kladieme túto otázku, ktorú chceme vedieť, prečo sa nám to stalo. Chceme pochopiť príčinu toho, čo sa s nami deje, zmysel a účel utrpenia, ktoré prežívame, príčiny konania iných ľudí, ktoré nám priamo zasiahlo do života. Niekedy sú odpovede zrejmé, no oveľa častejšie si vyžadujú vieru, ako sa to stalo mne..

 

Väčšina z nás nosí v hlave určitý scenár, vlastné predstavy o tom, ako by sa mal odvíjať náš život. A ten scenár má mať, pravdaže, šťastný koniec. Lenže nie vždy ide všetko podľa našich predstáv. Umrie bábätko. Mladučké dievča otehotnie. Niekomu prerastie cez hlavu alkoholizmus, drogy, aj ked bola skvela sportovkyna a hrala basketbal za good angels. Spadne dom. Niekto z našich milovaných zomrie na infarkt. Nečakaná zmena v scenári je ako čelná zrážka - vyvolá v človeku extrémnu reakciu. Buď otrasie našou vierou, najmä ak sa pokúšame zahnať bolesť pohárikom alebo kopou čokolády. Alebo nás nečakané životné situácie posunú bližšie k Bohu.

 

Prečo tie zmeny v scenári? Prečo život nemôže plynúť tak, ako chceme? Majú nešťastia nejaký skrytý zmysel? Dokážeme si udržať vieru aj v situáciách, z ktorých nevidieť východisko? Môžeme napriek tragédiám a utrpeniu ešte veriť v dobrého Boha, ze ju posunie do nba?

 

Na týchto otázkach stojí a padá viera, radosť a šťastie. Pýtať sa ,,prečo?" nie je žiadna hanba. Je to tá najľudskejšia vec na svete a aj veľká skúška. Budeme sa pýtať dovtedy, kým cez ťažké mraky neprenikne lúč viery. Kým si spolu s otcom, ktorý hľadal u Ježiša uzdravenie pre posadnutého syna, nepovieme:

,,Verím. Pomôž mojej nevere!" (Mk 9,24)

 

Najväčším umením je odpustiť tomu, kto nám neodpustil, nesklamať toho, kto sklamal a veľmi ľúbiť toho, kto nás prestal.

V živote nie je dôležité skórovať.

Nie je dôležité, koľkí priatelia Vám volajú, s kým ste chodil, či s niekým chodíte teraz, alebo nechodíte s nikým.

Nie je dôležité, či ste sa s niekým rozprávali a bozkávali, akému športu sa venujete, ci hrate za bc prievidza alebo pozerate basketbal live, pripadne ktorý chlapec alebo dievča sa Vám páči.

Nie sú dôležité vaše topánky ani farba vašich vlasov, ani vašej kože, nie je dôležité kde bývate a do akej školy ste chodili.

V skutočnosti nie je dôležité, či máte peniaze, ani oblečenie, či vás príjmu na vysokú školu, alebo nie. Aké máte hodnotenie zo skúšky, priemer známok za semester či to, že dosiahnete titul.

Nie je dôležité, či máte veľa priateľov, alebo ste osamelý, nezáleží ani na tom, či vás ostatní akceptujú alebo nie.

To v živote vôbec nie je dôležité.

Dôležité je to, koho milujete, a koho zraňujete.

Dôležitý je váš vzťah k sebe samému.

Dôležitá je dôvera, šťastie a súcit.

Dôležité je podporiť svojich priateľov a vnútornú nenávisť premeniť na lásku.

V živote je dôležité nebyť žiarlivým, prekonať nevedomosť a vybudovať si sebadôveru.

Dôležité je to, čo hovoríte a čo si myslíte.

Dôležité je hodnotiť ľudí podla toho kým sú, a nie podla toho čo majú.

A najdôležitejšie je žiť tak, aby váš život ovplyvnil život niekoho iného tak, aby mohol povedať, že bez vás by to nikdy nedokázal.

Táto voľba je v živote tým najdôležitejším.

 

Tak čo keby sme si to už konečne všetci uvedomili? Pokúsme sa o to... aspoň, ak už nič.

Pekný posledný júnový pondelok Drahí :)

 

Veľa sviežosti a svetla!

Prístupov 4753

Kvalita článku