V Bare 100RADov
Poobede, keď sme sa povracali zo všetkých kútov Zóny, sa do Baru s rachotom vrútil Resingen, pričom vyvalil mreže pri Pleasekomínovi, ktorý si obohatil svoj repertoár o básničku "Nestoj tam jak poleno, prestrelím ti koleno." Zreničky mal divne zúžené, ale pripísali sme to na vrub Kontrolórovi z Jantáru. Tým pádom si nevšimol vyspávajúceho Mareka pred vchodom, lebo bol mimo jeho výhľadu.
Keď sa pozbieral a my sme sa dochechtali, plesol na pult niekoľko akýchsi zelených hrudiek. "Čo to jako má byť? Obchod s cukrovinkami majú v tábore Slobody! Odkedy vykupujem lízatká?" spýtal sa Barman nedôverčivo. "Já vím ty vole, já vůbec netuším co to je, ale je to dóst dobrý! Mně to prodal takovej divnej chlápek při jedný farmě v Kordonu, a pěkne po nich nazelenale světýlkuje jazyk, hele!" odpovedal Resingen zasneným hlasom a vyplazil na nás jazyk zelený ako jarná trávička.
"Kolik si toho pojedl, člověče?" spýtal sa ho náš tatík Case. "Já nevím, asi tři..." povedal Resingen znova tak zasnene a ostatní sa zatiaľ snažili uchmatnúť pre seba nejaké to lízatko, pričom Hypnotoad si do úst natlačil rovno tri, čo malo za následok okamžité zúženie zreničiek. Ostatní sme sa mu pochechtávali, že vyzerá ako japonský cisár Hiruhito.
A tak sme Barmanovi prekazili kšefty s anomálnymi lízatkami a až do večera sme zasnene postávali a posedávali po Bare so žiarivými úsmevmi a sem-tam niekomu z huby zasvietilo zelenkavé svetlo...
PRIHLÁS SA
1 
