Hudba ešte hrá, ale už netancuješ.
Sedíš a premýšľaš.
Tretie dvere sa zatvorili, tie vchodové
a tebe sa otvára myseľ dokorán.
Hrá hudba a hrajú aj vtáci do jej rytmu,
vnímaš?
Nadránom, ked únava je viac, ako iný pocit,
sa mozog prebúdza k životu.
Cez priehradu prelieva kubické množstvá myšlienok
a s nimi aj pocity, ktoré nechceš.
Sedíš a premýšľaš.
Slnko je zvedavé a vychádza sa pozrieť,
chce vedieť ako to dopadne.
Spolu s Mesiacom si dajú stávku,
prehodia pár slov a každý sa vydá svojou cestou.
Vtáci znova zahrajú tú svoju.
Dlhý den sa ešte stále neskončil
a ten ešte dlhší je pred tebou.
Cesta z pohovky do posteje je vždy tou najdlhšou,
bez endorfínou na konci.