veľa básni sú ako tie vtipy,
ktoré kolujú po baroch, pri pive,
alebo ktoré ľudia zdieľajú na nete,
cestou z práce, alebo v práci,
keď sa im nechce pracovať a sedia na wcku už piaty krát,
lebo vyslopali päť káv,
len nech nemusia byť na očiach šéfovi,
lebo šéf vie vyňuchať, kde treba pridať,
ale na tej výplate nepridá ani bohovi.

A tajomstvom tých vtipov nie je ich text,
alebo pointa na konci vtipu,
ale to, ako ten vtip dokáže človek povedať.
Dať do hry vtip, ktorý je skvelý je jednoduché,
ale dať do hry vtip, ktorý je priemer a povedať ho tak,
že ti vyhrknú slzy, to je to pravé umenie,
dupľom, ak si naposledy plakal na pohrebe babky,
aj len kvôli tomu, že už nedostaneš pajdu z každého dôchodku,
nesúdim, každý predsa trúchli po svojom, nie ?

a o tom je aj dobrá báseň,
mať nápad a myšlienku je iba štvrtina úspechu,
ten zvyšok je to dostať na papier a po napísaní to nevymazať.
táto ma k tomu veľmi blízko, ale nechám to tak,
predsalen, každý píše nejako a väčšina obyvateľov tejto krajiny
píše s gramatickými chybami