Veľkonočný pondelok sa pre mňa začal nepríjemným zvonením budíka o 7:40. Ešte so zalepenými očami som vstal a vybral sa do sprchy. S kamošmi sme boli dohodnutí, že sa stretneme o pol deviatej. Samozrejme som prišiel o niečo neskôr , ale čo už. To som celý ja. Aspoň som nebol posledný. Jeden z našej partie nezdvíhal telefón. Na tretí pokus konečne odušu vrieskajúci telefón zdvihol a jediné čo povedal bolo: "Ty vole, už idem!"

Z toho sme jednoznačne vyvodili, že sme ho práve zobudili a uvedomil si, že už je 8:45.

Keď sa konečne dopotácal za nami, boli na ňom vidieť príznaky predchádzajúceho večera, ale od alkoholu sa na naše prekvapenie nedištancoval .

Boli sme kompletní, tak sme mohli vyraziť. Prvá zastávka bola u kamošovej frajerky, ktorej rodina je určite jednou z alkoholických veľmocí našej obce. 4 panáky spišskej hrušky a všetci už začali chápať, že dnes nikto sušiť hubu nebude .

Najdôležitejším prvkom celého veľkonočného pondelka je ale zábava a tej bolo naozaj požehnane:

Zábavné pripomienky všetkého druhu a hlavne samotný akt oblievania a šibania sú každý rok zábavou na ktorú sa spomína ešte veľmi dlho. Keď sme o 15:00 končili, čudovali sme sa, že to tento rok dopadlo veľmi dobre a nikto z nás neskončil obímajúc záchodovú misu.

 

Zopár pamätí:

Prístupov 6244

Kvalita článku