22.11.2011 (pekný dátum čo? pozn. red.).

Deň kedy sme objavili Staroprameň

 

Milý denníček,

už je to pár chvíľ, čo žijem v čiernej púšti s premenlivou farbou pozadia - miestni jej hovoria sekt'rblogsk. Ja popravde neviem, čo to znamená, možno by som sa mal opýtať Francka môjho rakúsko-uhorského prekladateľa a lingvistu z Pakistanu, on má na na jazyky špica. Ale vlastne mi to je jedno, aj tak to tu smrdí. Ale teraz k veci, jak som sa sem dostal?

Pred pár dňami som si ešte spokojne hovel na vyležanej gaučovke svojej skromnej (ne)Závadnej kancelárie a čítal ženský zákon (bo žena ma nechce nechať spať v spálni tak chcem vedieť, že podľa jakého paragrafu). Potom zazvonil poštár a dal mi do ruky obálku z Pakistanskej univerzity, že ma potrebujú na výpravu, lebo na čiernom kontinente objavili nové doteraz neidentifikované kosti a ja ako svetová špička ľadovca som jediný schopný im to vyriešiť. Tak som si teda nasadil slnečné okuliare a celý preradostnelý zreval, že YEEEEAAAH! Zbalil som si veci a hneď som aj vyrazil SADkou do Pakistanu. Poslušne som prestúpil v Nižnej Sitnici  a odtiaľ to bolo už len 15 minút pešo, ale zas taký blázon nie som. Každý predsa vie, že medzi Jankovcami a Kajňou žije dzivá zver - počkal som si teda na autobus. V Pakostove ma privítali tak tradične slovensky - najprv pozdravným zvolaním: "Ty neši od nas!" a potom nakladačkou. Nechcem sa sťažovať, veď mám rád nakladané veci, uhorky od manželky sú proste tuti-fruti, ale toho bolo trochu veľa a telo zareagovalo modrinami.

Každopádne tu som sa pripojil k expedícii a bezdrôtovým expresom sme sa spoločne presunuli do púšte Blogy, konkrétne už do spomínaného sektr'blogska, kde teraz s Franckom stanujeme.

 

Vykopávky prebehli v poriadku, miestni síce robili humbug, ale Francek ich vždy upokojil prekladom Dobšinského rozprávok a ja som sa mohol nerušene venovať práci. Ale dosť bolo o mne!

Prejdem rovno k objavu:

Po troch dňoch som mal podstatnú časť kosti vykopanú. Čo ostalo v zemi sa vykope tie nasledujúce, ale pre identifikáciu už nebudú také dôležité. Karbónovou metódou som určil vek kostí na 5 dní.

Už od začiatku bolo jasné, že pôjde o druh výnimočný. Pretože aj napriek malej mozgovni, z ktorej mi síce ešte nejaká časť chýba a ktorá ho radí skôr niekde medzi Homo Habilis a Homo Erektus, mal pri sebe predmety najskôr s ním pochované po smrti (alebo za živa, podľa zistení z doložených písomných prameňov by to nebolo vôbec prekvapením). Pomenoval som ho podľa nápisu na kovovej razenej minci - človek

staropramenný, alebo len Staroprameň, ako vyvodil Francek z miestneho dialektu. Francka to hneď nejak vzalo a pustil sa intenzívne do Anna-lýzi, a keď s ňou skončil, dal mi výsledky svojho zistenia. Trochu tu z toho prepíšem:

 

"Vlastné podstatné meno - Staroprameň, derivované zo starého pomenovania Starý Prameň. Aj napriek príbuznosti s jazykmi slovanskými  však nejde o človeka normálneho a preto som ja (Francek Malý) prevádzal analýzu na pozadí jazykov zahraničných. Prameň teda podľa etymológov vychádza zo slova Pra-men, alebo Pra-man, teda pračlovek...čiže starý pračlovek." Toľko od Francka.

Autopsia ukázala značný obsah alkoholu fermentovanej podstaty. Usúdil som teda, že poznal pivo - niekoľko exemplárov som našiel aj v jeho hrobe.

Už analýza zvoleného mena prezrádza čo to o spomínanom užívateľovi a ak k tomu prirátame fakt, že pivu s rovnakým názvom holduje viac ako dzurinda slovu populista, dostávame obraz pekne nadrbaného od rite až po rypák husto zarasteného indivídua.

Nuž, obzrel som sa okolo a povedal si: "Nič nezvyčajné si neobjavil. Veď si práve opísal 90% populácie sect'rblogska." Staro-pra-mena od ostatného "stáda" však delí jeden výrazný rys: dobre, pravdupovediac ich je asi sto ďalších ale tento je proste do oči bijúci: Zrastené obočie. Ale pozor! To čo sa však nám zdá byť prejavom duševnej zaostali je vedcami považované za znak vodcovských schopností. To by vysvetľovalo prečo je zabalzamované. Pravdepodobne šlo v danej kultúre o znak moci a jedinec bol akýmsi kráľom. Keď som to vravel Franckovi, povedal mi, že v sekt'rblogskom dialekte sa kráľ povie kar. Musím povedať, že sa mi to slovko celkom páči. Znie tak domáco a hlavne je to ešte kratšie ako Staroprameň.

 

05:45 - tu na Blogy je horúco už od rána a tak som nespavosť využil na ďalšie hrabanie sa v špine. A s úspechom: našiel som ďalšie časti lebky, ktoré po ošetrení dokreslili ďalšiu časť príbehu nášho kara. Opatrne som ich doložil k zvyšku lebky. Tá ma teraz tvar ostrého kúžeľa - neviem si to presne vysvetliť, ale veľmi to pripomína tradičné lebky človeka riťolezného. O genetickej príbuznosti, aj keď je faktom, že človek riťolezný bol jedným z najrozšírenejších druhov, zatiaľ nemám dôkazy, preto sa  špekuláciám v tomto smere vyhnem, ale všetko hovorí za to, že účel lebky bol u oboch druhov rovnaký. Našiel som aj kus kamennej dosky, ktorú mi Francek ochotne preložil a ktorá moju hypotézu len potvrdila. Ide o nejaký pozostatok zákonníka(asi to bol kar (to slovo mi k nemu už tak prirástlo) naozaj mocný) a v ňom sa píše: "Nárok na úspech máte jedine vtedy ak máte aj chuť sa niekomu nasilu j.bať do riti." Prípadne ide o nejaký manifest primitívnych vyznaní daného druhu. Čo je objav závratný, aj keď určite nechutný a nejednému členovi archeologickej obce spôsobí "vredy na zadku." Každopádne ma tento objav podnietil k podrobnejšiemu prieskumu miesta vykopávok a na môj duša, ako vraví Francek, podarilo sa.

Našiel som ďalšie fragmenty, pravdepodobne tej istej kamennej dosky. Francek sa potešil tak isto a opäť mi to po oddaní sa Anna-lýze preložil. Tento krát to znie nasledovne: "Človek ktorý túži po slobodnom prejave nemá čo na stránke www.sector.sk robiť." To znie ako zákon tvrdý a viem si predstaviť, že práve tento by si obľúbil aj pán Fico v inom kontexte, ale nám (hlavne mne, Francek študuje jazyky) prezrádza, kto mohol a kto nemohol v púšti Blogy žiť, ale hlavne potvrdzuje existenciu akéhosi despotického štátneho zriadenia. Francek mi však položil správnu otázku: "Hür mne zu, Pyšten. Was wen on žiaden kar sein? Čo ak on ten druhý, ten čo túžiť po slobodnom prejave? Kann on nicht jeden prorok sein? Ako Jesus?" Francek mal pravdu. Čo ak vôbec nešlo o panovíka, ale o rebela? Veď som úplne vynechal fakt, že bol zakopaný v hline a nie v hrobke. Nedostatok financií nám dovoľuje tu ostať už len pár dní, a tak som vynechal spánok a kopal ďalej aj v noci.

 

Postupne som sa dostal k ďalším písomným materiálom. Nebolo ich veľa ale predsa. Uvediem ich postupne. Francek prekladal:

Najprv som sa dostal k tabuľke, ktorá podľa textu vyzerala na osobný záznam alebo odkaz adresovaný zatiaľ neznámej osobe. Odtiaľ pochádza aj výrok: "Názory homosexuálnych sectorákov som si vždy veľmi vážil." Ide o nepopierateľný dôkaz, že náš kar mal osobných radcov, ktorých rady preferoval (hlavne keď boli prehnutí (prípadne prehli jeho)) - tu je podstatné pamätať na podobnosť s človekom riťolezným. Jediným dochovaným menom z týchto radcov je osoba s menom Šivaj (povedal Francek) ktorému Kar Staropameň raz údajne osobne ďakoval za radu.

 

Kar Staroprameň obľuboval osobnú korešpondenciu, pretože som z nej našiel viac kúskov a pretože do seba nezapadali usúdil som, že pochádzajú z dopisov iných.

Jeden z nich dokazuje, že Kar Staroprameň bol aj vášnivý obchodník. Jednému z kupcov pod menom Sračka bezostyšne napísal: "Ty mi to prestaň predávať a ja s tým prestanem sračka." Charakter obchodu sa mi však

nepodarilo objasniť. Miestna krajina je naozaj pustá aj keď tomu mohlo byť pred rokmi inak, neviem si predstaviť s čím tu obchodovali. Francek tvrdí, že je možnosť, že tú vetu zle preložil, kvôli inému slovosledu a preto

nevylučuje, že sračka nie je meno kupca, ale názov tovaru. Staroprameň sa však z tohto dopisu ukázal byť človek nesebecký a bez známky chamtivosti, keď ďalšiemu kupcovi Šitovi odkázal: "Načo to vôbec píšeš .. mne

na percentách na rozdiel od teba nezaleží shit."

 

Ak to dám všetko dokopy, dostávam sa k záveru, že:

Kar Staroprameň z druhu ľudí staropramenných, nebol karom veľkej ríše Blogy, ale prorokom v kraji sekt'rblogsk, v ktorom sa snažil vybudovať ríšu schopnú čeliť útlaku zo strany ostatných štátov. Dúfal v silu ducha a duchaplne bránil preniknutiu korupcie kapitalizmu do jeho malého kráľovstva. Z prameňov je jasné, že bol čo sa spoločnosti týka vyberavý, aj keď podľa dochovanej korešpondencie spoločenský a znalý slova. Mal

vlastnú radu "homosexuálnych blogerov," ktorí boli rovnako ako on v očiach vládocov púšte Blogy považovaí za kriminálnikov a buričov. Či už kvôli jeho slepej dôvere v slová týchto radcov, či vlastnou tvrdohlavosťou, o tomto sa žiaden dôkaz nedochoval, však jeho vláda predčasne skončila. Čo sa však dochovalo je krátky nápis z malého úlomku, ktorý znie "nájdu sa tu ešte ľudia ktorý to všetko berú ako srandu" a potvrdzuje, že ide

skutočne o kara rebelov, ktorý prejavuje ľútosť nad neporozumením zo strany svojich poddaných. Údajné nepochopenie prejavil pravdepodobne po napísaní manifestu svojho presvedčenia s názvom "Chutné Raňajky" (Francek si možno niečo ľogol). Ide však o jediný kompletne dochovaný dokument. V inom dokumente sa ešte dozvedáme, že mu bolo radené (asi ďalšími homosexuálnymi radcami) ujsť do kráľovstva Smesk na západ od Sekt'rblogska, kde žili ľudia na vyššej duchovnej úrovni. Pretože je však kar pochovaný priamo v srdci svojej bývalej ríše, nedá sa len konštatovať, že Staroprameň tu zomrel a jeho meno sa stratilo v záplave ďalších karov neskorších trolských a spamových kmeňov.

 

Objav hodný Sopeľovej ceny, vraví Francek. A ja sa jej neviem dočkať rovnako ako sa neviem dočkať návratu domov. Mrzí ma však, že Francek tu ostáva aj s Annou-lýzou. Celkom som si na jeho wurst-humor zvykol, ale čo. Si myslím, že on tu aj tak dlho nevydrží, Pakistanec v ňom sa nezaprie a jeho to opäť začne ťahať do divokých východných končín.

A s týmto tento dlhý zápis končím, tak zase nabudúce, milý denníček. Tvoj Pyšta.

Prístupov 2090

Kvalita článku