Krista. Ešte len som zavrel oči a už mi zvoní ten prekliaty budík...Vstávam z postele a sám seba sa pýtam kedy sa konečne zobudím vyspaný. Po klasickom mojom rannom rituály, vyhoniť, naraňajkovať sa, umyť sa a obliecť sa, spokojne a blaženo vyrážam na autobusovú stanicu. Už vidím tie staré strigy a je mi z nich zle, zapalujem si cigaretu a opieram sa o múrik. Sledujem okolie, roboši si nastupujú do autobusov odmakať si ďalšiu zmenu, ale mňa to nenapĺňa, túžim po zmene...

"Ahoj Anka" vysmiato zdravím moju kolegyňu, jedna z normálnych ľudí od nás z práce. Dávame sa do reči a v tom prichádza náš autobus. Zahadzujem ešte nedofajčenú cigaretu a nastupujem do autobusu. Sedím pri okne a pozerám sa von, jesenné počasie je v plnom prúde, pofukuje chladný vietor a šum listov je počuť až do vnútra. Dávam si do uší sluchátka, to robím vždy aby mi dal každý pokoj.

 

    Z tmavej cesty sa vynára autobus a blíži sa k firme ktorá sídli na konci mesta. Všade je ticho, žiadne ostatné autá po ceste nejdú. Len autobus plný ľudí ktorý si idú zarobiť úbohé prachy.

 

    Vystupujeme z autobusu, sluchátka som si dal dole, vchádzame do vnútra a zdravím svojich kolegov. Skoré ráno a už som si zanadával do kuriev, zdrbal som sa na schodoch lebo neviem dvíhať nohy. Nič nie je príjemnejšie než si ráno zanadávať.

 

Bože ako nenávidím svoju robotu. Stojím pri páse, v ruke držím uťahovačku a čakám kým sa ku mne dostane ten posraný televízor. "Roman ty kokot!" kričí na mňa kolega a cítim jeho päsť ako sa zarýva do môjho ramena a odhadzuje ma do kolegyne. Spoločne sa smejeme. Richard, moj dobrý kolega a kamarát, vždy máme o čom kecať aj sa na čom smiať..

Riešime dôležité veci ako je záchrana sveta pred církvou a tak. V tom sa však zo skladu ozval krik ktorý prehučal aj mašiny, ľudia začali bežať zo skladu, všetci boli vystrašený, s Rišom sme sa na seba pozreli a utekali sme sa do skladu pozrieť čo sa deje. S mojich úst vyšlo iba jediné: "No do piči!" pri kartónoch od LCD obrazoviek ležal na zemi náš vedúci a nad ním klačal jeho šéf ktorý ho jedol, všade na okolo bola krv a jeho vnútornosti. Ten hajzel si nás všimol a postavil sa, mal taký divný psycho výraz v ksichte, veď čo by nie keď žral vedúceho, asi by som sa tak tváril aj ja. Rozbehol sa ku mne, vtedy som si všimol otvorený hrudný kôš vedúceho a črevá ktoré z neho trčali, naplo ma a pogrcal som sa. Ten kretén bol ku mne bližšie než som sa stačil vzchopiť..DRRRRB Rišo mu drbol do hlavy LCD panel. Ten kretén sa len tak zatočil a sklátil sa na zem a chrčal, celý bol od krvy, oči mal úplne červené a všimol som si na jeho krku kúsanec ako keby od zvieraťa. Pozrel som sa na Riša: "Diky Riško moj" a vracal som ďalej. Za pár minút som sa spamätal, Rišo bol pri mne, v ruke držal ďalší LCD panel pripravený pleštiť ho do toho hajzlíka čo ležal na zemi. Rozbehli sme sa von zo skladu, všetci boli pojašený a panikárili. Ja som to vyriešil jednoducho, rozhodol som sa ísť domov, mám v riti celú robotu. Rišo a ešte ďalší sa ku mne pridali. Pri pichačkách sme z vonku začuli hluk. Chcel som si odpichnúť odchod, pre každý prípad. Hneď ako zapípala mašinka sa zo steny vyvalilo horiace auto ktoré ju zmietlo zo sebou, ledva sme sa uhli. Pochopil som že sa asi ani neprezlečieme, nasraný že musím ísť v montérkach sme vyšli cez novo vytvorený, oveľa lepší a väčší vchod, von. Autá horeli, na oblohe som videl vojenské vrtuľníky ktoré smerovali k mestu nad ktorým bol dym. Obloha sa rozžiarila a jedno sídlisko vybuchlo.

Rišo povedal:"No boha, Roman sme v riadnej kaši."

"No Riško, celé zle."

Prístupov 2471

Kvalita článku