Stojím v prázdnej obrovskej hale, uprostred podlahy je otvor z ktorého vystupuje silná žiara a oheň. Z tej diery počuť ľudský krik, je ich tam veľa. Snažím sa dostať bližšie ale nejaká sila ma nechce pustiť ďalej.
Steny začínajú červenať, z okien vyteká láva. Preboha kde to som? Pýtam sa samého seba. Snažím sa vykopnúť dvere pri ktorých som stál ale nejde to. Chcel som vytrhnúť kľučku ale spálil som si ruku. Obväzujem si ju vestou ktorú som mal na sebe oblečenú, až teraz si uvedomujem čo mám na sebe oblečené, modrú montérkovú súpravu a žltú vestu. Nechápem ako som sa sem dostal, kde to som a čo tu robím....
Som stratený...
Vytekajúca láva sa ku mne približuje, je mi horúco, podrážky z topánok sa mi začínajú lepiť o zem. V hlave si stále vravím že nesmiem spanikáriť ale nezvládol som to po tom ako sa steny prevalili a uvidel som kde sa nachádzam.
Obrovský oheň všade na okolo , strechu nahradil len dym stúpajúci kamsi na hor. Silné hučiace plamene ma tak nedesia ako tá diera, musím sa k nej dostať, je to jediná možnosť, cítim to. Snažím sa dostať ďalej ale nejde mi to. Kričím od bolesti ktorú mi spôsobuje záhadná sila ktorá ma tam nechce pustiť. Srdce mi silno tlčie, láva sa približuje a viem že mi nezostáva mnoho času. Z toho horka som si vyzliekol košeľu, nemohol som sa vyzuť z topánok lebo by som si spálil chodidlá.
Bojím sa ale nevzdávam to a snažím sa ďalej. Láva je už len ani nie tri metre odomňa. Neznesiteľná horúčava sa už nedá vydržať, celý spotený, priam až spálený z posledných síl tlačím ako len vládzem.
V tom sa mi podarilo prekročiť neviditeľnú bariéru. Bežím k diere, vidím jej dno, vydesený hladím na stovky z ohňa vytŕčajúcich rúk ktoré sa chcú dostať von.
Spoza môjho chrbta počujem dupot, pomali otáčam hlavou a z diaľky sa ku mne približuje malá hnedá, ušatá čivava. Štekala po mne. Začal som sa triasť od strachu ešte viac než predtým. Neváhal som, pripravený skoncovať to, skočil som do pekelnej diery plnej ľudského utrpenia...
PRIHLÁS SA
4 
