Už sa stým sectorom ťahám nejako dlho, zdá sa mi. Všeličo sa stalo odkedy som sem prvý krát napísal v dvanástich. Ani blog vtedy nebol, ani voliteľná ikonka, ale čo bolo hlavnejšie ani rating. Kedysi mi TAK záležalo na tom ratingu, teraz je to dalšia vec z minulosti. Hranie hier tiež nieje to čo bývalo, ale stále ich zbožnujem. Max Payne, Prince of Persia, na to mám proste tie najlepšie spomienky. Mám len 14, ale už nostalgicky spomínam na to čo bolo a asi už nikdy nepríde. Je mi za tými zážitkami smutno, ale verím, že vždy príde ešte hra či film, na ktoré nikdy nezabudnem a ostane navždy tým NAJ, presne ako Matrix. Ale zdá sa mi, že som ho už našiel: ani neviem ako som sa dostal k Final Fantasy VII: Advent Children, ale tie dni čo som o nom už vedel takmer všetko a stále som ho nevidel boli tak na nevydržanie ako čakanie na Warrior Withina. V tom čase chcete najviac zo všetkého najviac len tú jednu vec, čo skoro hraničí až s posadnutosťou, ale ak ju dostanete, nesklame vás NIKDY. Zážitok, ktorý si musíte prežiť sami. FF.VII.AC je pre mna tak fantastický film, že vrhá do tiena takmer všetko ostatné, čo som kedy videl. Zbožnujem ho a nevzdal by som sa ho. Našiel som si vec, ktorú zbožnujem samu o sebe a aj ked ju zopakujem aj 50x po sebe, nikdy ma neprestane baviť a udivovať.