blogy logo
login PRIHLÁS SA
BLOG kudusjudas
ČLÁNKY
DISKUSIE
SLEDOVAŤ BLOG
Vitajte na mojom blogu
kuduš judaš



Depresia
pridal kuduš judaš 6.2. 2013 o 14:17



Viete kedy zaručene trpíte depresiou? Teraz nehovorím o depresií ako majú teenageri, takej tej smiešnej že si pustia pesničku a majú pocit že pochopili celý zmysel života. Hovorím o depresií ktorá je vážna choroba. Je to zvláštne ale ráno keď vstanete a ešte ležíte v posteli a poviete si že vôbec nechcete vstať pretože dnešní deň určite bude strašný. Nemám na mysli doslova ťažký deň len taký normálny keď nemáte poňatia čo sa stane, trebárs víkend alebo voľno. Vtedy zaručene viete že ste v depresií. Čítal som to v nijakom dámskom časopise kde každá druhá strana je vlastne reklama, obvykle sú tam strašné bludy a klamstvá ale toto bola pravda, pretože neskôr keď som bol u svojho psychiatra tak to bolo napísané na letáčiku ktorý bol o depresií. Fakt. Práve včera som takto vstal a dnes tiež. Nie nečaká ma žiaden ťažký deň, po všetkých skúškach mám totiž pár týždňov voľno. To by vôbec nebolo zvláštne, veď prečo by som ja nemohol trpieť depresiou?  Problém je v tom že už rok aj pol beriem tie poondiate antidepresívna. Nebral som ich vyslovene kvôli depresií ale ukázalo sa že to čím trpím má s depresiami súvis. Od jedného dňa som sa strašne začal báť smrti. Na ten prekliaty deň si pamätám ako keby to bolo včera, šiel som si ľahnúť. Ako som tak ležal tak som si predstavoval aké by to bolo umrieť. Spočiatku nič konkrétne len smrť ako takú, nechcel som na to myslieť ale nemohol som si pomôcť. Zrazu som to už neovládal vždy som myslel len na to aká je smrť strašná, len tma. Nekonečná tma. Desilo ma to. No bolo to aj horšie, v hlave som mal obrazy ako ležím na posteli a mám rakovinu a moja mama plače vedľa mňa. Ako si dokážete predstaviť nedokázal som takto žiť, tak som išiel ku psychiatrovi. Malo to nejaký názov ale bohatstvo, neviem si spomenúť. Ukázalo sa že to má veľkú súvislosť s tou poondiatou depresiou. Dosť toho.

Viem prečo som to všetko deje, prečo sa depresia vracia. Je to kvôli Peti Sallingerovej. Ona ti vám je asi môj osud, prísť na to my však chvíľku trvalo. Chodil som s babami pred ňou aj po nej, ale nikdy som to necítil ako pri nej. Keď som ju spoznal chodila s takým debilom ktorý sa ku nej choval ako ten najväčší hajzel akého som kedy videl. Volal sa Stano Neviemaký. Nebrával ju nikam von pretože nikdy nemal peniaze, nadával jej do sprostých hlupaní, dokonca chodil na internetovú zoznamu a tam písal pätnásť ročným babám aké sú sexi na fotkách. Mohol mať vtedy asi toľko rokov čo ja dnes čiže dvadsaťjeden. Raz keď si Peťa kupovala mikinu takú tú na skateboard, tak ju išiel vyberať spolu s ňou. On ju totiž naučil jazdiť. Vybrala si takú čiernu. Číslo mala S či M ale on ju presvedčil nech si kúpi XL. Samozrejme jej bola strašne veľká a moc ju nenosila tak si ju neskôr zobral on. Bohatstvo, to je ten najväčší úbožiak akého som kedy poznal.

Keď som dnes vstával prvé čo som si predstavoval bolo ako sme spolu v Paríži. Nieže by som Paríž považoval za mesto kde sa do vás na sto pro baba buchne ako všetci ostatný, nie žije tam moja rodina a sem tam chodím. Ten Paríž nie je taký senzačný ako o ňom všetci hovoria. Neviem ako to bolo kedysi ale teraz je to tam plné prisťahovalcami z východu preto som sa tam cítil hrozne. Všade boli bezdomovci a žobrali, nie hocijaký bezdomovci. Videl som tam asi trinásť ročné dievča žobrať pri Eiffelovke alebo ženu s novorodencom v metre. Mal som pocit že tá by bola vďačná za každý omrvinku ktorú by ste jej tam nechali, bolo mi jej strašne ľúto. Ľudia ju obchádzali bez toho aby sa na ňu čo i len pozreli. Dosť toho, takže nie ja Paríž až tak nemusím ale Peťa ho milovala asi ako každé dievča v jej veku. To však nebolo všetko čo som si predstavoval. Predstavoval som si ešte ako ju žiadam o ruku  niekde v disneylande. Nikdy som sa nechcel oženiť, nieže by to bolo cool ako si teraz všetci myslia, len som nikdy nemal pocit že niekto taký bude existovať a zrazu si to všetko predstavujem. Muselo mi preskočiť. Namojdušu.

Samozrejme hneď po tom čo som si prestal predstavovať tie kraviny som začal vnímať realitu. Že je teraz v Prahe a chodí s nejakým Matúšom. Tak som sa zase cítil mizerne a nechcelo sa mi ani za boha vstať lebo som vedel že dnešný deň bude zase na hovno.



Prístupov 4621
Kvalita článku
(100%) hlasov 2

PRÍSPEVKY
SLEDUJETE
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Prihláste sa, alebo použite facebook login facebook login
ĎALŠIE ČLÁNKY V BLOGU
Do snehu
[ 20.8.2013] (príspevkov 2)
Prvé prednášky
[ 2.5.2013] (príspevkov 1)
Depresia
[ 6.2.2013] (príspevkov 2)