Poznáš ten pocit, keď ti tvoja platonická láska neodpovedá a tak len tak z trucu obrábaš jej kamarátku? A pretože aj tá má nejaký program, tak obrábaš aj jej najlepšiu kamarátku. Najhoršie na tom je, že potom keď ideš na 12hodinovú nočnú zmenu, tak by si si ho chcel aspoň vycamrať, ale kolega buďto čumí do monitora, alebo ti chrápe za riťou a ty už len odpočítavaš minúty kedy ho budeš môcť vystriedať. Keď ti konečne zmena končí a dostaneš sa domov tak ťa čaká len smrad v kuchyni, pretože si natoľko lenivý, že nevieš po sebe umývať riady priebežne. Posteľ vyzerá, akoby na nej mačka porodila svoje ratolesti a dážď za oknom len dodáva k perfektnej atmosfére. 

Ale sú tu aj lepšie dni, napríklad tie, keď sa váľaš na pláži v ruke s gintonicom a marlborom v ústach. Keď si dáš lehátko úplne dozadu za skupinu piatich kamarátok, ktoré majú božské telá a cez tvoje slnečné okuliare nikto nespozná, že ich celý čas očumuješ.

No a potom sú tu tie klasické dni, keď sa ráno zobudíš, vyjdeš von, kopneš jedno - dve pivká (eventuálne sedem) ešte pred poludním a v podobnom duchu sa to nesie až k večeru. 

Tento deň bol jeden z tých klasických. Vstal som asi o pol desiatej, vykonal rannú rutinu a vypadol som do miestneho obľúbeného lokálu. Ako vo všetkých miestnych obľúbených lokáloch, keď za výčapom pracuje jedna mladá slečna, tak mi splní prvé posledné, ale keď tam pracuje starý harcovník, ktorý sa dokáže nadchnúť len pre tvoje peniaze, v tomto prípade Otto - ktorý tam zhodou okolností bol aj dnes - ten väčšsinou nechce splniť ani jedno prianie. 

"Čau Otto, daj mi prosím ťa veľkú sódu s plátkom citróna."

"Plátok citróna si pýtaj v reštike kokot, toto je štvrtá cenová." Na čo mi s úsmevom podáva pol litrák sódy, samozrejme výborne vychladenej na izbovú teplotu.

Hľadám svoju skupinu asi 5sekúnd a už na mňa kričia: "Marc! poď sem poď sem, niečo tu musíš rozhodnúť."

Chlapci, ako už obvykle, hrali poker, napriek tomu, že ani jeden z nich nevedel, ktorá kombinácia je silnejšia.

"Pozri ja mám full house a tuto Fatcoste má farbu a chce mi nahovoriť že vyhral."

Len tak mimochodom Fatcoste bol jeden kamoš, ktorý bol asimetrický a stále nosil Lacoste veci.

"Louie vieš o tom, že full house sa skladá z trojice a dvojice, že?"

"Aha... no to je jedno aj keby, tak stále je full house vyšší než farba, že?"

"To síce áno ale ty máš akurát tak dva páry, čo full house nieje, takže si znova prehral."

"Ja len nechápem ako ti svedomie dovolí nechať vyhrať tlusťocha... budeš hrať s nami?"

"Sadnem si na jednu partičku prečo nie."

Z jednej partičky bola štvorhodinová zábava. Hralo sa o peniaze, o fotku frajerky, o číslo na kolegyňu, o šiltovku a vlastne všetko čo malo nejakú peňažnú, duchovnú alebo ne/morálnu hodnotu. To všetko sprevádzali priateľské reči, ako napríklad "Papaj ceplé" "Ako mi to môžeš doplatiť ty vyjebaný štátny pracovník" a moja oslava po vyhratom kole "Veci sa dejú!".

Okolo pol tretej keď som mal už fotky Louieho priateľky snáď vo všetkých možných polohách, číslo na jeho 19-ročnú sestru (ktorá bola kus), dohodnuté rande s Lucasovou bývalou zo strednej, Bartov byt voľný na dnes večer s jeho matkou v ňom (Bart mal 22, jeho mama mala 38 - ale pretiahnúť ju chcel každý v meste), Fatcosteho kupón na španielsku Pata Negra a k tomu asi 120€ v pravom vrecku rozhodol som sa, že stačilo a konečne som si objednal pivo. Otto, vrúcny ako vždy, napriek tomu, že mal naraziť nový sud už pred polhodinou, mi s radosťou načapoval mililiter piva s pollitrom peny a zinkasoval ma ako keby nič. Namietať som nemohol, bol som predsa v štvrtej cenovej...

Prístupov 1237

Kvalita článku