Obchodník - Deň 50.

Nič človeka nepoteší viac ako úspešný deň v práci. Dnešné jednanie s klientom prebiehalo naozaj parádne. Milujem to, začať s tým bol najlepší nápad aký som len mohol dostať. Síce ma zmáha únava, ale dať si pár orosených v mojom bare ešte zvládnem. A tak otváram dvere, vchádzam s hollywoodskym úsmevom na tvári. Príjemné teplo a nenásilná hudba. Som doma.

„Zdravím, jedno bírko poprosím.“

Objednával som si tradičný drink, tradičnou formulkou. Tento raz to však a netradičným priebehom. Barman pri pohľade na mňa zmeravel, stál tam ako telo bez duše. Napadá mi že je asi začal s drogami, tiež je to predsa mladý chalan. Ale prečo na mňa tak pozerá, čo som masový vrah ? Nie som. Evidentne prišlo ku komunikačnej blokáde, vyzvem ho ešte raz.

„Jedno pivo poprosím.“

Takúto správu by spracoval už aj orangutan.

„Ste v poriadku ?“ Pýta sa barman.

Nečakaná protiotázka, samozrejme že ja som v poriadku, kámo to ty si nejaký podozrivý. Vyzeráš ako keby videl ducha.

„Samozrejme je mi fajn, a bude mi ešte lepšie keď mi dáte to čo chcem.“

„Myslel som...“

Pomaly na mňa ukazuje prstom, ukazuje na moju hruď a potom na krvavú stopu ktorá sa za mnou tiahne. Kurva, fakt sa za mnou tiahne krvavá stopa ako unikajúci benzín z prestrelenej nádrže. Stačí iskra na výbuch. Keď už som študoval pohľadom tento kanálik ktorý som za sebou zanechával zistil som že študentov je okolo mňa viac. Všetci ľudia po mne pozerali. Nekonečne dlhé ticho, počujem len svoj hlas v mojej hlave. Dobré ráno dementi, to už človek ani nemôže byť od krvi ? Interesuje sa do toho čoraz viac a viac ľudí až som stredobodom pozornosti.

„Pane, čo sa vám stalo ? Zavoláme sanitku.“
„Len zavolajte, ja sa cítim fajn, ale tuto pán za barom vyzerá na odpadnutie.“

Čo spravím, som proste drzý aj na ženy.

„Ste zranení. Krvácate !“

Sila dedukcie. Pani čo ma spovedala bude asi nejaké súkromné očko. Tú krv som si tu fakt nevšimol. Bravo a potlesk, zlatá medaila pre vás. Mal by som si zapáliť, toto bude na dlho. Ale má pravdu, krv musí z niekade vytekať, som zranení ? Rýchlo sa skontrolujem. Nič som fajn, zdravý mladý, ešte keby som bol krásny tak som dokonalý človek.

„Som zdravotná sestra pomôžem vám.“

Pani alebo slečna sestrička ma začne obhmatávať a skúmať, čo ma mierne vzrušilo. Som predsa muž, ako každý iný. Kto nemal svoju erotickú fantáziu s doktorkou alebo sestričkou ? Vždy som bol na ne zaťažený, aj keď je v civile, je to pekná mladá žena.

„Musíte si dať dole sako...“

To znie ako výzva. So sarkastickým úsmevom sa vyzliekam.

„... zdá sa že krvácate z hrude...“

Pokračuje v analýze.

„... ó môj bože.“

Zrazu celý podnik zamrzol, hrobové ticho. Zase nebudem klamať hrobové ticho bolo prerušované podozrivými údermi. Aha, to odpadol barman. O niekoľko sekúnd ho nasledovala aj sestrička. Irónia, keď som hovoril že nech zavolajú sanitku že ľudia budú odpadávať, nikto ma nebral vážne. To máte zato že ma nepočúvate. Hrobové ticho nadobro ukončil piskot a výskot ľudí, niektorí dokonca utiekli z podniku. Ostatný pokračovali v žalostnom nariekaní. Keďže som ten čo dokáže ľudí inšpirovať, pokúsim sa ich upokojiť, v tom som dobrý. Manipulovať z luďmi je môj každodenný chlieb.

„Prosím vás, to sa vyrieši, ja som v poriadku, pán barman tuto zo slečnou budú v poriadku, len sa im zatočila hlava pri pohľade na krv. Hovorím vám, všetko bude v poriadku. Nikomu sa nič zlé nestane.“

Ďalšia predlhá chvíľa ticha. Taký dobrý asi nie som, všetko čo mohlo, z podniku utieklo. Z diaľky už počujem sirény. Pri toľkých štrajkoch a výpovediach sú tí záchranári dosť rýchli. Neplatíme dane zbytočne. Na moje počudovanie sa však v dverách objavili dvaja policajti, mieriac na mňa zbraňou. Predtým než stihli niečo povedať, z ich vysielačky som započul, krátku časť hlásenia: „... k násilnostiam, podozrivý má oblečené krvavé sako...“.  Takých ľudí tomto lokále dnes veľa nie je.

„Ľahnite si na zem !“

„Prečo nie.“

„Ruky za chrbát.“

Keď inak nedáš ty pelendrek.

„Fú, to je nechutné... bože môj, to je on... zavolajte na centrálu, že sme ho dostali.“

Už ma berú do auta. Ľudia ma sledujú, fotia ma ako mafiánskeho bossa ktorého po rokoch konečne zadržali. Problém je, že neviem čo som spravil, toto bude omyl. Nemyslím si že som bol príliš arogantný nato aby ma zbalila polícia, aspoň dnes nie. A bolo podozrivé že zrazu už nikto neriešil pôvod môjho krvavého outfitu. Čas získať nejaké informácie.

„Prečo ste ma vlastne zatkli, čo keď som zranený ?“
„Ty sa pýtaš ešte prečo ?!“

Na zlú otázku môže prísť len zlá odpoveď. V mojom prípade to vyustilo v úder do tváre, čo ma na dostatočnú chvíľu poslalo do ríše snov. Predtým než som však úplne stratil vedomie som zachytil pár útržkov s rádiovej komunikácie: „... nebudete mi veriť chlapi, ten magor mal v saku časť ľudskej tváre...“

 

Upadol som do bezvedomia.

Prístupov 1169

Kvalita článku