*Vasko, máme ďalšieho! Ja som ti hovoril že tu na okraji Zóny ich chytíme najviac.* *

A má aspoň dačo užitočné ?*

*No len pár rubľov, jeden makarov a flašku.*

*Aha, už sa preberá!*

 

V miestnosti boli 2 osoby odeté v čiernych plášťoch, jeden mal na hlave kuklu, druhý mal tvár nafarbenú maskovacou farbou. Jeden sedel pri teraz už zapálenom bareli a veselo si uhýnal z mojej flašky, druhý sedel pri mne na stoličke a smial sa mi do ksichtu.

 

„ Tak čo, naša ozdoba sa ti páči ? Neboj zachvíľu ho vystriedaš, teraz už je tam miesto pre teba!“ povedal mi ten podivín. Chcel som pohnúť rukami, no tie som mal zviazané a dosť napevno. Bandita, ktorý až doteraz sedel pri ohni sa postavil, zobral si svoju brokovnicu a prikráčal ku mne.

 

 

„ No Saša, teraz ho postrážím ja, ty sa bež nažrať ale tú flašku mi nechaj!“ povedal znudene a vytrhol mu vodku z ruky.

 

„Kľudne si ju ber, aj tak tam nič neni“ usmial sa na neho Saša a rýchlo prebehol k barelu aby sa vyhol kopačke do zadnice.

„ No veď počkaj ty bzdoch, jednu fľašku mi ešte dĺžiš!“ potom sa otočil ku mne

„Čo čumíš ?!“ a kopol ma do brucha.

 

Zakašľal som a padol som na bok. Bolesť mi zachvátila celé telo, no a vtom prišiel ďalší kopanec, tento krát do chrbta. Bolelo to ako šľak, no bál som sa čo i len pípnuť, nevedel som čo od nich čakať. Nakoniec som sa predsa len odhodlal na otázku.

 

“ Kto ste a čo odo mňa dofrasa chcete?“. Bandita si ma premeral pohľadom a povedal:

“ My ? My sme Banditi, ako nás tu ľudovo nazvali. Ale to teba trápiť nemusí, ty to už aj tak nebudeš potrebovať vedieť.“

„Ale prečo ma chcete zabiť, veď ja som vám niako nezaškodil, ani som vás neokradol.“ Povedal som so strachom.

„A ty si vari myslíš že nás to trápi ? Tu platí zákon silnejšieho. Navyše pokiaľ by ťa tu tažilo svedomie, neprežil by si ani 5 minút.“ Pousmial sa zakuklenec a schmatol ma na golier.

„Kam ma to vlečiete?“ „Von, ideme nakŕmiť Borisa“ bandita sa rozchectal, div mu bránica nestrelila.

 

Banditi ma vyvliekli až von, a pokračovali k akejsi oplotenej ploche s jedným domčekom uprostred. Boli sme už pri vstupe , keď jeden bandita vytiahol svoj makarov a vystrelil do vzduchu.

 

Vtom sa ozvalo zavrčanie, a prehnité dvierka na starej chatrči sa rozrazili a z dverí vybehlo dačo čo som doteraz nevidel. Vyzeralo to ako človek, ale podoba bola asi to jediné s našim druhom spoločné. Na hlave to čudo malo starú plynovú masku, z ktorej visel zničený šnorchel bez filtra. Celé telo bolo plné akýchsi vredov, na rukách mal ohromné, zakvravené jazvy a maska bola pri ústach úplne rozložená , bolo vidieť len jeho zničené čeľuste. Tvor narazil do pletiva a začal zúrivo vrčať a šklbať pletivo. Jeden bandita ma chytil , a druhý podišiel k bránke, vytiahol kus mäsa ktoré prehodil cez plot. Mutant sa na mäso vrhol a začal ho trhať, avšak pohľad zo mňa nespustil. Zachvátil ma ohromný strach, vedel som čo bude nasledovať. Moje náreky však nepočúvali. Už som sa chcel zmieriť s tým že skončím ako potrava, no vtom sa udialo niekoľko udalostí za sebou, ktoré mi zachránili život. Banditi ma zviazali a dovliekli pred ohradu. Jeden išiel otvoriť, no vtom sa ozvali 2 výstrely.

 

Prvý trafil banditu do hlavy, druhý trafil zámok na ohrade. Druhý bandita stojaci neďaleko stihol len zakliať a namieril na tvora, ktorý po ňom zúrivo vyštartoval, svoju Tozku. Ozvalo sa však prázdne cvaknutie.

 

„Kur*a!“ zaklial bandita a rozbehol sa ozlomkrky preč, mutant sa rozbehol za ním. Bol som v tom že bandita ujde, no to monštrum sa jedným mohutným skokom odrazilo až k nemu a zvalilo ho na zem. Bandita v strachu o svoj život začal kopať, no to mu nepomohlo. Jedným šklbnutím mu mutant roztrhol brucho a začal hodovať na svojej ešte stále živej obeti. Bandita síce ešte chvíľu kričal, bezvládne kmital rukami a triasol sa od bolesti, nakoniec však jeho zúfalý ryk ustal ako každý v Zóne. Priznám sa že mi banditu bolo aj trochu ľúto, ale v tej situácii to bolo to posledné čo ma trápilo. Snažil som sa odplaziť preč, no mutant ma zavetril. Pozeral sa na mňa, vetril a vrčal. Pomalým krokom sa približoval.

 

Už som cítil puch z jeho úst, cítil som ten smrad hnijúceho mäsa, bol odo mňa na meter ďaleko a vtom sa ozval tretí výstrel. Telo dopadlo bezvládne vedľa mňa a nejavilo známky života. O chvíľu bolo všetko okolo mňa sfarbené dosýta červenou krvou. Počul som ťažký dupot kanád. Približoval sa. Niečo ma chytilo a prerezalo mi lano na rukách. Potom mi neznámy pomohol vstať. Keď už som sa rozpamätal, zjavila sa predo mnou asi tak 180 centimetrov vysoká postava odetá v modrých maskáčoch, taktickej veste, helme a maske. V rukách mal SVD , a v stehennom púzdre si hovel Colt 1911. Na každom ramene mal nášivku s názvom Jasná Obloha. Dal si dole masku , a pozdravil ma.

 

„Teší ma, ja som Miller, ale môžeš ma volať Chán“ potriasol s mojou rukou, ktorá mi z jeho priam železného stisku skoro odpadla. „Týchto banditov sledujem už dlhšiu dobu, patrí ti veľká vďaka že si mi ich pomohol eliminovať“. „Ja musím skôr poďakovať vám pán Miller, bez vás by som bol potravou pre toho mutanta“ „Na reči tu teraz neni čas, poď ideme na našu predsunutú základňu , stmieva sa.“ Po týchto slovách som si pozbieral svoje veci a obral aj mŕtvoly banditov. Následne som sa vydal za mojim záchrancom...

Prístupov 3247

Kvalita článku