Dorazili sme k základni. Až tam, na mieste som si všimol celkovú rozlohu. Všade boli staré ale plne funkčné BVPčka zakryté sieťou, okolie bolo popretkávané zákopmi. V každom zákope sa tesnilo zopár ťažkoodencov sediacich na sudoch, pneumatikách alebo len tak postávajúcich. Vyprávali sa, fajčili cigarety . Nikto si ma nevšímal, ja som len nasledoval Chána. Mierili sme doprostred základne k starej chate. Chán sa pozdravil so strážcom pred vchodom a ten sa nám odstúpil .
„Teraz sa idem podebatovať s Lebedevom, to je náš veliaci. Obávam sa že ťa nepríjme ako ďalšieho člena, ale neboj sa, nejaký čas u nás môžeš pobudnúť. Potom už si na to sám.“
„V poriadku ja som rád , aj za to.“ Zamrmlal som a nasledoval ho po dlhej chodbe.
Na konci chodby boli ťažké kovové dvere, na boku sa nachádzal akýsi panel s číslami. Chán stiahol rukavice a naťukal tam akýsi kód. Dvere zasyčali a pomaly sa otvorili. Vstúpili sme do miestnosti. Popravde to tu vyzeralo dosť chudobne, boli tu staré 2 poschodové postele, uprostred jeden malý stolík, a kachle, potom nejaká skriňa , nič viac. Vtom z tmavého rohu prišla akási postaršia osoba v plášti a okuliarmi.
„Zdravím ťa Chán, koho si priviedol?“
„Jeden nováčik, cez neho som vystopoval zbytok so Sierlyho skupiny.“
„Takže tie potkany nám už nebudú robiť neplechu ? To je skvelé.“
„Áno je to v poriadku, už sa tam kde mali byť.“
„Tak sa mi to páči. Vezmi toho zelenáča do skladu, ale daj mu len to čo nepotrebujeme !“
Potom ten pán prišiel ku mne, premeral si ma pohľadom a riekol:
„Dávaj si pozor, tu si v Zóne synku. Je mi ľúto, ale nemôžeš tu pobudnúť máme plno problémov a ja si neželám ďalšie. Ale neboj, Chán ťa prevedie do Kordonu.“
Povedal starec a vyprevadil nás k dverám.
Išli sme späť , no zabočili sme k akýmsi starým dvierkam, ktoré som si pred tým ani nevšimol. Dvere sa otvorili a mne sa naskytol neuveriteľný pohľad – Zbrane, veľa zbraní, všade navôkol. Okrem nich tam bola munícia, vesty, taktická výstroj a proste všetko čo tu je asi nezbytné k prežitiu. Chán vstúpil, zvesil svoje veci zo seba, potom si cez seba prehodil starý plášť s kapucňou, vzal na seba chestrig , naplnený zásobníkmi na VSS Vintorez, Colt vymenil za starý ruský Makarov osadený tlmičom. Potom sa obrátil na mňa, bez slova zašmátral v sklade a podal mi AKSU .
„Hore zaistené, v strede ratatattata, dole po jednom, chápeš ?“ riekol a prehadzoval prepínačom streľby.
Prikývol som. Následne mi v rukách pristál Makarov nepodobný tomu jeho. Za tých 5 minút som mal zo seba dole staré veci, a na sebe som mal maskáče netypického vzhľadu, údajne ruské policajné. Na opasku si hovel Makarov v kožennom púzdre, na chrbte som mal starú ale spoľahlivú mošnu, na nohách kanady a vo vaku plynovú masku.
„Tak , všetko by sme mali, môžeme vyraziť.“ Riekol Chán, otvoril dvere, rozlúčili sme sa a vydali sa najmenej rozbahnenou cestou smerom na sever, ku Kordonu...
PRIHLÁS SA
